Strážovská vrchovina, v ktorej leží aj náš poľovný revír bola aj pred sto rokmi porastená prevažne bukom, jedľou a na južných sráňach borovicou. Majiteľmi lesov, z ktorých je náš poľovný revír, boli rakúski a maďarskí šľachtici, ako Von Han, gróf Pongrác, Andaházi a iní. Neskoršie prešli tieto lesy do vlastníctva baróna Poppera, grófa Ballestréma a po prevedení segregácie a zrušení poddanstva do majetku bývalých poddaných, takzvaných urbárov od roku 1848, ako Urbár Babkov, Podhorie a Urbár Lietavská Závadka.
Vyskytovala sa tu srnčia zver, diviačia zver, zajac, líška, kuna, divá mačka, jazvec. Jelenia zver sa vyskytovala ojedinele. Prvý kus bol oficiálne ulovený poľovníkmi v roku 1916 v Bukovinkách. Jelenia zver sem prichádzala od roku 1916 a jelene po ruji odchádzali na iné lokality. Horár spomína aj výskyt medveďa, ktorý mal v Podhorí zabiť jalovicu, jedným dychom dodáva, že táto informácia nemusí byť spoľahlivá. Poľovné právo vykonávali v urbárskych aj panských horách páni, u ktorých slúžili pánsky hájnici. Neskoršie, na prelome storočí sa začínajú prenajímať pozemky na poľovačku, a tak v spomínaných lokalitách poľujú páni zo Žiliny.
Ako domáci poľovníci sa spomínajú Dankovci, Ryboňovci, Gregušovci a vtedajší hájnici Pomelek, Šálek, Lukačka a ďalší. Koncom 1. svetovej vojny bol úpadok morálky. Poľovalo sa rôzne. Časti chotára si prenajímali jednotlivci, čo trvalo do roku 1919, kedy sa obnovujú poriadky vo veci poľovného práva, vznikajú dražby na urbárske aj obecné revíry. V Babkove si revír prenajímajú Zavadzanovci, Ondrejkovci, v Podhorí Dankovci, Ryboňovci a Gregušovci. V Lietavskej Závadke (vtedy Sunekovej) mal poľovné právo mäsiar zo Žiliny a ďalší mešťania.
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa pomery v poľovníctve konsolidujú. Pánske lesy odkupujú urbárske spoločenstvá v Podhorí, Babkove, Ilovom, Hradnej a Zbýňove. Starostlivosť o lesy v tom období prevzalo lesné oddelenie Okresného úradu v Žiline, kde v tej dobe pracoval aj Adam Danko. Takto opisuje A. Danko vznik revíru "Podhorie", ktorý ostal doteraz.
A tu sa niekde začína história nášho poľovníckeho združenia. V tejto podobe žili a pracovali členovia Poľovníckeho združenia Poľana so sídlom v Podhorí do roku 1973. V tomto roku došlo rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru poľnohospodárstva a vodného hospodárstva k zlúčeniu s Poľovníckym združením Drienovica so sídlom v Lietave. Vznikol Poľovný revír "Patúch" so sídlom v Lietave. Boli to nové vzťahy, noví ľudia a radi sa k nim vraciame. S úctou spomíname na vzácnych ľudí, ako boli napr. p. Ľudovít Chmulík, Jaroslav Grečnár, Jozef Grečnár, Milan Gažúr, Adolf Barčiak a mnohí ďalší, dnes už páni v najlepších rokoch. V roku 1993 sme sa rozdelili na pôvodné združenia, priateľstvá však ostali.
V minulosti k aktívnym poľovníkom a funkcionárom patrili Vladimír Súlovec, Milan Gažúr, František Ryboň, Rudolf Ryboň, Adam Danko, Rudolf Danko, Jozef Danko, Ivan Danko, Adolf Chrenko, Jozef Imrišek, Anton Súlovec a ďalší. Títo o rozvoj poľovníctva zaslúžilí členovia, majú dnes svojich pokračovateľov v Babkove, Podhorí, Lietavskej Závadke, Brezanoch či Zbyňove.
Naše poľovnícke združenie má sídlo v Podhorí. Jeho história je bohatá a siaha do končiacich rokov 19. a prvých rokov 20. storočia. Poľovný revír je zaradený do jelenej oblasti a pre existenciu združenia je stanovená minimálna výmera 2000 ha. V súčasnosti máme 2990 hektárov a patria sem chotáre obcí Babkov, časť Brezian, Lietavská Závadka, Kľače, časti chotárov Kamenná Poruba, Konská, Rajec, Rajecké Teplice, Podhorie a Zbýňov.
