História

Obec je prvykrát spomínaná v roku 1393 - jej vznik a existencia je silne spätá s Lietavskym hradom, kde obec vtedy ako panský statok, (rovnako ako Lietava), zabezpečovala jeho prevádzku a hospodársky chod. 

Lietavský hrad - stojí na mieste hradišťa z prehistorickej doby, kde predtým stálo obetište bohyne Lietvy (Lady).

K rannej histórií hradu sa viaže povesť z doby vpádu Tatárov, ktorá je zachytená na obraze nachádzajúcom sa v Lietavkom kostole, podľa ktorej Tatári vrhli do priepasti starého kňaza, jeho reverenda sa však zachytila na konáre stromu rastúceho na skale a kňaz sa zachránil.

Presný vznik Lietavského hradu zatiaľ nie je zistený, ako nie je zatiaľ zistené ani to či bol tento hrad postavený, alebo znovuobnovený z doby prehistorickej.

V roku 1318 sa spomína "Endrej" - kastelán hradu, čo je dôkazom že hrad už predtým musel existovať, tiež mesto Žilina, vtedy ešte osada, musela ako osada ptriaca do hradného panstva Lietava, odvádzať tomuto dane, a to až do roku 1384.
Hrad bol pravdepodobne postavený,alebo obnovený Matúšom Čákom Trenčanským v čase, kedy vznikali aj iné okolité hrady v  snahe  ochrániť  ľud a majetky  pred pustošiacimi Tatármi.
Keď Čák v roku 1321 zomrel, stal sa hrad súčasťou majetku panovníka, ktorý v rámci svojej kolonižačnej politiky, odovzdával takto získané hrady a územia svojim prívržencom. Zaviedol sa tak systém hradov a ich panstiev, ktorý posilnil bojovú a ekonomickú moc panovníka.
Jedným z takýchto bol aj  ŠTEFAN BEBEK  -  kuriálny sudca, ktorému panovník Ľudovít I.  (1342 - 1382)  dal Lietavu do úžitku. ŠTEFAN BEBEK a jeho potomkovia sa považujú za prvých známych majiteľov Lietavského hradu a panstva (1360 -1397).

01.   14. storočie  Matúš Čák Trenčiansky - (predpoklad)                    
02.   r.1360   Štefan Bebek  z Plešivca
03.   r.1369   Ladislav Bebek (syn Štefana Bebeka)             
04.   r.1388   Vladislav Bebek (famulus Štefana Bebeka)                     
05.   - - - -       Žigmund Luxemburgský
06.   r.1397   Sandzivogius /kališký palatín/
07.   r.1401   Ján Bebek (syn Ladislava Bebeka)           
08.   r.1403   Sendziwoja-Ostrorog  23.06.1403 /(Poľsko)
09.   - - - -       Ctibor zo Ctiboríc (syn Sendziwoja)
10.   r.1407   Lenstach a Peter z Jelšavy
11.   r.1410   Ján Bebek (omilostený panovníkom)
12.   r.1419   Štefan Bebek
13.   r.1474   Paulus Kynis
14.   r.1479   Uršula Bebeková a manžel Emerich Zápoľský
15.   r.1487   Štefan Zápoľa (palatín Uhorska)
16.   - - - -       Vladislaw Jagiello
17.   r.1499   Ján Zápoľa (syn Štefana Zápoľu)
18.   r.1512   Mikuláš Kostka a Peter Kostka zo Sedlíc
19.   r.1527   Báthor
20.   r.1534   Mikuláš Kostka
21.   r.1552   Anna a Barbora (dcéry Mikuláša Kostku)
22.   r.1556   Barbora Kostková (manželka Františka Thurzu)
23.   r.1556   František Thurzo
24.   r.1590   Anna Thurzová (sestra Juraja Thurzu)
25.   r.1598   Gabriel z Révy
26.   r.1621   Alžbeta Czoborová (vdova po Jurajovi Thurzovi)
27.   r.1626   Gašpar Illésházy
28.   r.1628   František Révay
29.   - - - - -     Majetok bol v tomto období rozdelený na 4 časti:
            1/4 - Juraj Thurzo, po smrti syn Emerich, po smrti
                     Emericha jeho sestry a ich potomstvo.
            1/4 - Sestra Juraja Thurzu Anna, vydatá za Jurajom
                     Prénym a jej potomstvo.
            1/4 - Sestra Juraja Thurzu Katarína, vydatá za Gab-
                    rielom Révayom a jej potomstvo.
            1/4 - Sestra Juraja Thurzu Uršula, vydatá za Františ-
                    kom Ghyczym, potom jej dcéra Zuzana, vydatá
                    za J.Sengyelom.
30.   - - - - -   Juraj Szelepcsényi (ostrihomský arcibiskup)
31.   r.1649   Gašpar Illésházy (komposesorát)
32.   r.1650   Štefan Thőkőly
33.   r.1652   Gabriel Illsházy
34.   r.1669   Štefan Thőkőly
35.   r.1670-1673  Mikuláš Draškovič
36.   r.1676   Juraj Illesházy
37.   r.1676-1713  Juraj Erdődy
38.   r.1714-1758  Juraj Erdődy ml.
39.   r.1759-1782   Uhorsko - kráľovský erár
40.   r.1782-1792   Mikuláš Esterházy
41.   r.1792-1861   František Zichy
42.   - - - - -   Edmund Zichy
43.   - - - - -   Začiatkom 19. storočia boli vlastníkmi :
                     - Thurzovci - 55 dedičov
                     - Révayovci - 9  dedičov
                     - Prényiovci - 4  dedičia
                     - Lengyelovci  - 18 dedičov
44.   - - - - -   Thurzovská 1/4 ho vlastnila iba do r. 1873
45.   - - - - -    Drevokupec barón Leopold Popper
46.   - - - - -    František Ballestrem
47.   - - - - -    Drevárska firma a.s.  Čadca
48.   r.1937   Drevárska firma "Zelehos"
49.   r.1950   Štát československý